Zakladatelia EI

Spoločnosť Enterprise Investors založili John Birkelund a Robert Faris, dvaja “otcovia” globálneho odvetvia private equity.

John Birkelund, v súčasnosti senior poradca Enterprise Investors, založil New Court Securities (v súčasnosti Rothschild, Inc.), jednu z prvých amerických firiem v oblasti private equity, v roku 1967. Robert Faris, v súčasnosti predseda predstavenstva Enterprise Investors, pracoval niekoľko rokov ako prezident spoločnosti Alan Patricof Associates (v súčasnosti Apax), jednej z najväčších amerických firiem private equity a spoluzakladateľ Apax Limited London. John Birkelund a Robert Faris majú spoločne dlhoročné skúsenosti v oblasti private equity a investícií. Svoj úspech vybudovali v Spojených štátoch a západnej Európe. Do strednej a východnej Európy priniesli najvyššie podnikateľské normy.

V roku 1990 John Birkelund a Robert Faris spoločne založili Polish-American Enterprise Fund (PAEF), predchodcu Enterprise Investors, a uviedli v Poľsku a v strednej a východnej Európe odvetvie private equity. Okrem PAEF a Enterprise Investors založili aj niekoľko významných inštitúcií, ktoré boli nevyhnutné v poľskom hospodárskom prerode, vrátane Fundusz Mikro, Housing Development Corporation a Polish-American Freedom Foundation.

John Birkelund a Robert Faris - navzájom tak trochu odlišné osobnosti - sa spojili, aby založili poľský trh private equity a na jeho vývoji sa podieľali v priebehu posledných 20 rokov. Vybrali, vyškolili a viedli skupinu ľudí, ktorí sú teraz najstaršími partnermi firiem vrátane EI, ktoré založili. Vysoké štandardy a úspech Enterprise Investors možno vo výraznej miere prisúdiť týmto dvom vodcovským osobnostiam.

Nižšie nájdete podrobné životopisy Johna Birkenlunda a Roberta Farisa, ktoré ilustrujú rozdielny vývoj týchto dvoch výnimočných osobností globálnej investičnej komunity.

John Birkelund sa narodil roku 1930 v Glencoe, Illinois, kde navštevoval miestnu štátnu školu až do roku 1948, kedy absolvoval. V roku 1952 skončil univerzitu Princeton ako druhý najlepší vo svojom ročníku a bol prijatý do spolku Phi Beta Kappa.

Od roku 1952 do 1956 slúžil ako príslušník amerického námorníctva v Berlíne, kde vykonával úlohy v rámci spravodajstva.

V roku 1956 sa vrátil do New Yorku, kde sa zamestnal v Amsterdam Overseas Corp., ktorú vlastnili spoločne Pierson Heldring & Pierson v Amsterdame a banky Rothschild v Paríži a Londýne. Tu bol zodpovedný za rozšírenie záujmov skupiny v oblasti vznikajúceho rozvojového kapitálu v Spojených štátoch a Južnej Amerike. Výraznejšie úspechy tejto doby zahrňujú priame investície do Texas Instruments, Litton Industries, Archer Daniels Midland (v súčasnosti ADM), International Flavors and Fragrances, Valve Corp. of America, Pacific Uranium a British Newfoundland Corporation.

V roku 1967 John Birkelund založil New Court Securities Corp., kde pracoval ako prezident, predseda predstavenstva a výkonný riaditeľ. V nasledujúcich 15 rokoch sa spoločnosť pod jeho vedením prejavila ako jedna z najvplyvnejších v americkej komunite rozvojového kapitálu. V roku 1970 zorganizovala a vytvorila prvé národné inštitucionálne vlastnené partnerstvo rozvojového kapitálu. Napriek zlým podmienkam v rokoch recesie 1972-77 sa spoločnosť podieľala na vytvorení a úspechu spoločností ako Federal Express, MCI Communications, Amgen, Cray Research a rade iných podnikov s novými technológiami. Pri likvidácii v roku 1981 mal tento prvý fond viac ako štvornásobnú návratnosť pre svojich inštitucionálnych investorov a vydláždil cestu pre dnešné prekvitajúce odvetvie rozvojového kapitálu.

V roku 1981, pán Birkelund odišiel z New Court Securities, aby sa zamestnal v poprednej bankovej spoločnosti Dillon Read & Co. ako prezident, akcionár, neskôr predseda predstavenstva a výkonný riaditeľ. Okrem rozšírenia už existujúceho významného postavenia v oblastí podnikového financovania a významného zlepšenia ziskovosti spoločnosti zorganizoval pán Birkelund sériu rizikových a corporate buyout partnerstiev, ktoré dosiahli úspech na úrovni porovnateľnej s New Court Securities. V roku 1977 dohodol pán Birkelund predaj Dillon Read spoločnosti USB za cenu blížiacu sa 20-násobku hodnoty spred 16 rokov, kedy pre firmu začal pracovať.

Následne sa aktívne podieľal ako hlavný partner v corporate buyout firme, ktorú založil v Dillon Read v roku 1984, a ktorá bola odpredaná ako samostatný subjekt v čase transakcie s USB. Pracoval aj ako správca viacerých neziskových organizácií, vrátane Brown University, New York Public Library, Frick Collection a American Academy v Berlíne a viedol alebo bol členom ich investičných výborov. Pracoval ako riaditeľ burzy cenných papierov v New Yorku, vlastní čestný doktorát z Brown University a bol zvolený za člena Americkej akadémie umení a vied.

V marci 1990 požiadal prezident George Bush pána Birkelunda, aby viedol novozaložený Polish-American Enterprise Fund s kapitálom 240 miliónov USD a využil ho na podporu a povzbudenie poľského podnikania prostredníctvom programu úverov a investícií. John Birkelund pracoval ako predseda predstavenstva PAEF a EI po dobu 16 rokov. Odstúpil v októbri 2006, aby sa stal senior poradcom Enterprise Investors Corporation.

Robert Faris navštevoval Penn State University v rokoch 1956 až 1960. Absolvoval s bakalárskym titulom v chémii a potom nastúpil na svoju profesionálnu kariéru v Inland Steel. Popritom navštevoval University of Chicago, ktorú skončil s titulom MBA v roku 1964.

Po krátkej zastávke v Inland Steel, prešiel pán Faris do chemického oddelenia Standard Oil of Indiana (Amoco Chemicals) v Chicagu, Illinois, kde pracoval ako zástupca pre technickú prevádzku. Postúpil na riaditeľa pre medzinárodný komerčný rozvoj a počas svojho pôsobenia v rokoch 1962-69 bol zodpovedný za založenie významných nových chemických spoločných podnikov vo Švajčiarsku a Japonsku a významne sa podieľal na iných projektoch v Európe a Ázii s vedúcimi chemickými spoločnosťami, ako sú Dow Chemicals a Union Carbide. Počas ďalších rokov vo firme mal pán Faris prominentné miesto v náborovej brožúre Standard Oil.

V roku 1969 dal mentor pána Farisa v Amoco Chemicals výpoveď po určitých politických sporoch a pán Faris sa v tomto momente rozhodol opustiť svoju úspešnú pozíciu v Amoco. Po krátkej dobe v McKinsey and Company v New Yorku sa rozhodol vstúpiť do sveta cenných papierov. Po neúspešnom pokuse so začínajúcou súkromnou bankovou spoločnosťou sa zamestnal u Alan Patricof Associates ako tretí zamestnanec v roku 1971.

Alan Patricof spustil firmu pár mesiacov pred nástupom Roberta Farisa voľným kapitálom v hodnote 1,2 milióna USD. V spoločnosti pôsobil 17 rokov a z toho 10 rokov na poste prezidenta. Počas jeho prítomnosti sa firma rozrástla na jednu z najväčších a najúspešnejších spoločností v oblasti rozvojového kapitálu v Spojených štátoch. V tomto období založili Alan Patricof Associates nové fondy vo Veľkej Británii a Francúzsku, v ktorých pán Faris zohrával kľúčovú úlohu pri popisovaní rozvojového kapitálu a spôsobu riadenia Alan Patricof Associates investorom, ktorí v tom čase nepoznali rozvojový kapitál.

V úvodných fázach odvetvia rozvojového kapitálu nebolo jasné, či uspeje alebo prepadne a prostriedky na činnosť Alan Patricof Associates boli dopĺňané z konzultačných činností. Začiatkom roku 1970 pán Faris poskytoval konzultácie viacerým korporáciám a významných nadáciám, vrátane Ford Foundation a Rockefeller Brothers, kde sa stretával s problémami a príležitosťami hospodárskeho rozvoja v novom prostredí.

Pôvodné portfólio Alan Patricof Associates sa orientovalo na netechnické podniky a niektoré akvizície patrili k prvým skúpeniam akcií na dlh. Ako sa technológia a biotechnológia vyvíjala, firma prešla do týchto oblastí a investovala do spoločností v skorom štádiu a do začínajúcich spoločností. Firma investovala do Apple Computer, keď to bola súkromná spoločnosť s mesačným obratom pod 1 milión USD. Alan Patricof Associates investovala aj do Cellular Communications Inc., jednej z prvých spoločností, ktorá získala licenciu na prevádzku mobilných telefónov. Computer Identics, ďalšia investícia v prvých rokoch, bola priekopníkom v teraz bežne používaných čiarových kódoch.

Keď sa firma začala podieľať na biotechnologických projektoch, pán Faris vytvoril internú biotechnologickú hodnotiacu a investičnú skupinu, pričom do firmy prizval externých expertov do funkcie technológov. Toto sa stalo v momente, kedy si Faris a Patricof po prvý krát vypočuli prezentácie spoločností z oblasti biologického inžinierstva. V skorých štádiách biotechnologických podnikov Faris a Patricof investovali do spoločností, ktoré sa zaoberali rastovými hormónmi, génovým inžinierstvom a liečbou HIV. Jedna z úvodných investícii do kalifornskej spoločnosti Syntro sa realizovala v spolupráci s Francisom Crickom, spoluobjaviteľom molekulárnej štruktúry DNA.

Úspechy v týchto podnikoch, spolu s potvrdením konceptu rozvojového kapitálu na základe úspechu iných v oblasti malých podnikov koncom 70-tych rokov umožnili Alan Patricof Associates zhromaždiť ďalšie priame fondy, vrátane čiastočne vyhradeného fondu, ktorý pán Faris zorganizoval pre štát Pensylvania. Firma sa stala všeobecne známou koncom 70-tych rokov a pána Farisa citovali v podnikateľských publikáciách začiatkom 80-tych rokov, vrátane Newsweeku, kde predpovedal vysoký rastový potenciál private equity. V roku 1998 Alan Patricof Associates bol výhradným partnerom amerických fondov a významným partnerom v európskych a francúzskych fondoch, ktoré sa neskôr spojili do Apax – v súčasnosti spoločnosť s hodnotou niekoľko miliárd dolárov. Po 17 rokoch v Alan Patricof Associates, pričom posledných 10 pracoval ako prezident spoločnosti, odišiel pán Faris do dôchodku a plánoval sa stať učiteľom.

Po dvoch rokoch dôchodku, v roku 1990, keď sa východná Európa a Poľsko začali meniť, požiadal John Birkelund pána Farisa, aby sa stal prezidentom Polish-American Enterprise Fund. Robert Faris pracoval s odovzdaním ako výkonný riaditeľ od založenia PAEF, a ako prezident a výkonný riaditeľ EI v rokoch 1999 až 2006. Z týchto funkcií odstúpil v októbri 2006 a bol zvolený do funkcie predsedu predstavenstva Enterprise Investors Corporation.

The Polish-American Enterprise Fund, jeho správca Enterprise Investors a iné inštitúcie skupiny PAEF, ktoré založili John Birkelund a Robert Faris zohrali významnú úlohu v ekonomickej transformácii Poľska. Nižšie uvádzame zhrnutie kľúčových úspechov týchto inštitúcií.

Polish-American Enterprise Fund – spoločná snaha, spoločný úspech

V júli 1989 ohlásil americký prezident George Bush plán založiť Polish-American Enterprise Fund. V novembri toho istého roku schválil americký kongres zákon SEED (Podpora pre východoeurópsku demokraciu), ktorý vyčlenil kapitál na vytvorenie podnikateľských fondov v strednej a východnej Európe. V máji 1990 sa fond vydal za svojim cieľom vybudovať poľskú trhovú ekonomiku.

Pri spustení svojej činnosti dostal PAEF 240 miliónov USD vo forme grantu americkej vlády. Úspešné investičné a úverové programy fondu pomohli zvýšiť túto sumu takmer desaťnásobne. Celkovo bolo vyše 2 miliardy USD využitých na rozvoj poľského podnikania prostredníctvom úverov malým podnikom, poskytovaním hypotekárnych úverov a rozvojom spotrebiteľských úverov a priamych investícií. S podporou fondu bolo založených päť bánk, medzi nimi First Polish-American Bank, ktorá sa špecializovala na malé podniky (dnes súčasť Fortis Group), Polish-American Mortgage Bank, ktorá bola prvou bankou poskytujúcou v Poľsku hypotéky (dnes súčasť GE Money Bank) a Lukas Bank, považovaná za najväčší úspech v oblasti poľských spotrebiteľských financií (dnes súčasť Crédit Agricole Group).

Polish-American Enterprise Fund poskytol celkovo vyše 100 000 úverov, vytvoril vyše 125 000 pracovných miest a investoval do viac ako 50 spoločností (takmer polovica z nich bola obchodovaná na Varšavskej burze). Dané spoločnosti prechádzali intenzívnou reštrukturalizáciou a investičným programom a prijali vysoké štandardy riadenia. Výsledkom boli skoré vynikajúce finančné ukazovatele. Fond pomáhal aj medzinárodným spoločnostiam, ako napríklad General Motors, General Electric, Akerlund Rausing, RR Donnelley a Rabobank vybudovať si postavenie na poľskom trhu, kde zaviedli najpokrokovejšie technológie a ponúkli pracovné miesta poľským manažérom a pracovníkom v ich dynamicky sa rozvíjajúcich podnikoch. Priame investície PAEF realizovala spoločnosť Enterprise Investors.

V roku 1994 bola založená Housing Development Corporation, ktorá mala za úlohu riadiť programy financovania výstavby založené PAEF. Tieto programy vydláždili cestu obnove hypotekárnych úverov na poľskom trhu a pomohli rozvinúť inovatívne formy spolupráce s developermi. Fond sa celkovo podieľal na financovaní takmer 5 000 domov a bytov.

Ďalšie iniciatívy zahŕňajú Educational Enterprise Foundation, ktorú založil fond spoločne s poľskou vládou v roku 1991. Táto nadácia poskytla desaťtisíce grantov najlepším poľským študentom ekonómie. Fundusz Mikro, ktorú naštartoval PAEF v roku 1994, je teraz najväčšia inštitúcia poskytujúca mikropôžičky v strednej a východnej Európe, ktorá pokračuje vo svojom programe adresovanom malým podnikom.

Ako uznanie úlohy fondu Polish-American Enterprise Fund pri rozvoji poľskej ekonomiky mu udelil prezident Poľska v roku 1999 zvláštne podnikatelské ocenenie. Taktiež bol ocenený osobný prínos Johna Birkelunda a Roberta Farisa pri budovaní hodnoty poľských spoločností. Obom bol udelený Veliteľský kríž s hviezdou Rádu za zásluhy Poľskej republiky.    

Odvtedy bol fond už do značnej miery zlikvidovaný, pričom do americkej pokladne sa vrátilo 120 miliónov USD (prvý krát v histórii zahraničnej pomoci USA) a okolo 230 miliónov USD prešlo do Polish-American Freedom Foundation, ktorej misia je podporovať občiansku spoločnosť, demokraciu a trhovú ekonomiku v Poľsku, a obzvlášť vyrovnávať príležitosti pre jednotlivcov v ich sociálnom rozvoji a deliť sa o skúsenosti s transformáciou v Poľsku s inými krajinami v strednej a východnej Európe.

Vyššie uvedené banky, spoločnosti a inštitúcie naďalej predstavujú rastúce hospodárske sily v Poľsku a ľudia, ktorí pracovali v PAEF majú kľúčové postavenie v poľskom hospodárstve. Nie je možné merať hospodársku aktivitu všetkých investícií PAEF/EI a úverov, ktoré pokračujú v roku 2006, no istotne môžeme povedať, že ich hodnota presahuje 8 – 10 miliárd USD ročne.

Rovnako neoceniteľná bola skúsenosť s poľskými podnikateľmi a obchodníkmi. Práca Johna Birkenlunda a Roberta Farisa v podnikovom riadení a rozvoji viedla k výnimočným výsledkom. Navyše, ich nepretržitý dôraz na najvyššiu podnikateľskú etiku a morálku priniesol reálne výsledky. Keď varšavská burza ocenila jedenásť spoločností za transparentné a najlepšie riadenie firiem, sedem z nich boli investície EI.

Enterprise Investors – vytvorenie najväčšej skupiny private equity v regióne strednej a východnej Európy

Vďaka bezkonkurenčnému úspechu nasledovala po PAEF rada inštitucionálne vlastnených partnerstiev private equity. Tieto fondy, spravované Enterprise Investors, pritiahli najprestížnejších investorov z Európy a USA. Výnimočný vzťah medzi Enterprise Investors a poprednými globálnymi investormi je dôkazom talentu, schopností, morálky a práce celého tímu Enteprise Investors.

Do roku 2006 bol John Birkelund predsedom predstavenstva a Robert Faris prezidentom a CEO Enterprise Investors. Zo svojich pozícií sa priamo podieľali na všetkých investíciách, ako aj na prevádzkových a rozvojových aktivitách spoločnosti. Ako členovia investičnej rady spoločnosti riadili všetky tieto fondy od ich vzniku a podporovali rozvoj významných spoločností v regióne. Počas budovania poprednej investičnej spoločnosti v oblasti private equity v strednej a východnej Európe predstavili John Birkelund a Robert Faris spolu s tímom EI nové koncepty vo financovaní a privatizácii. EI ako prvá v Poľsku predstavila opčný plán vedenia, bola prvým finančným investorom, ktorý vystúpil z investície formou IPO na Varšavskej burze cenných papierov a jedna z prvých firiem v strednej a východnej Európe, ktorá využívala bank leverage.

Počas aktivít v Poľsku a strednej a východnej Európe si vytvorili John Birkenlund a Robert Faris hlboké a osobné vzťahy s mnohými poprednými predstaviteľmi vlád, priemyslu a podnikov, medzi ktorých patria Lech Wałęsa, Leszek Balcerowicz, autor poľských reforiem, Marek Belka, bývalý poľský premiér a súčasný prezident Národnej banky Poľska, Zbigniew Brzeziński, bývalý americký poradca pre národnú bezpečnosť, Jerzy Koźminski, bývalý veľvyslanec Poľska v USA a minister Michał Boni, ak uvedieme len zopár z nich. Obaja páni zároveň dobre poznajú iné investičné skupiny v strednej a východnej Európe.

V októbri 2006, súčasne s vytváraním fondu Polish Enterprise Fund VI – Enterprise Investors Corporation zaviedla nástupnícky plán dohodnutý so zakladateľmi firmy. Pán Birkenlund odstúpil z funkcie predsedu predstavenstva EI a stal sa senior poradcom. Pán Faris odstúpil z funkcie prezidenta firmy a predstavenstvo EIC ho zvolilo za svojho predsedu.

„Bola to veľmi komplikovaná úloha vybudovať úspešnú spoločnosť bez akéhokoľvek základu, minulosti a cestovnej mapy, ktorú by sme mohli sledovať“, povedal Robert Faris pri tejto príležitosti. John Birkenlund dodal: „Sme vďační každému, kto s nami pracoval a prispel k premietnutiu našich cieľov a vízií do spoločného úspechu“.